Marcelov príbeh
Žaneta, Bratislava on 30.09.2020
Náš syn sa volá Marcel.
Odkedy prešiel z materského mlieka na normálnu stravu, začali sa jeho zdravotné problémy. Spočiatku ekzém a neskôr sa pridala masívna tvorba hlienu v dýchacích cestách. Hlieny a/alebo ekzém mal súvisle, bez prestávky. Zle dýchal, hlien mu bublal v dýchacích cestách. Najhoršie boli noci, kedy sa mu veľmi ťažko dýchalo a mával apnoické pauzy. Častokrát sme mu museli v noci 1-2 krát odsať hlien, podkladali sme mu vankúše, pretože keď mal hlavu vyššie, trochu sa mu uľavilo. Meriavali sme mu saturáciu krvi kyslíkom na prste, v noci mával málokedy nad 90, nezriedka pod 80. Doma sme mali nielen zvlhčovač vzduchu, ale aj kyslíkový prístroj. Často sa tento chronický stav zvrhol na akútne bakteriálne infekcie s vysokými teplotami. Prítomnosť patogénnych baktérií vo výteroch z nosa bola neustále: moraxella, pneumokok, streptokok. Súhlasili sme s radikálnym riešením, chirurgickým odstránením nosovej mandle, čo však nebolo možné kvôli permenentnej prítomnosti patogénov, zápalu a hlienu. Viackrát sme skončili v nemocnici. Pamätám si veľmi živo, ako ho raz na Kramároch prijímali už takmer v bezvedomí, s CRP viac než 200.
Tento stav trval roky, asi tak od Marcelkových troch do šesť rokov, kým mu jedna pani doktorka urobila
test potravinovej intolerancie Food Detective. Vyšla mu silná intolerancia (tmavomodré sfarbenie) na mlieko, vajcia,
pšenicu, citrusy a lepok. Slabšiu intoleranciu (svetlomodré sfarbenie) mal aj na ďalších niekoľko potravín. Zamerali sme sa na na tie najhoršie, vysadili sme úplne mliečne výrobky, citrusy a prešli na 100% bezlepkovú stravu. Po dvoch týždňoch diéty sa mu tvorba hlienov zredukovala asi na polovicu, potom dostal horúčky, imunita sa vzchopila, zabojovala a keď tieto ustúpili, ostal prakticky bez hlienov. Boli sme šťastní a zároveň šokovaní z faktu, ž
e príčinou jeho probémov bola vlastne strava.
Po niekoľkých mesiacoch sa jeho zdravotný stav napriek diéte začal opäť zhoršovať – masívne hlieny v dýchacích cestách a ekzém sa vrátili. Zamerali sme sa teda na ekologicky pestované potraviny. Vtedy mi niekto odporučil vyskúšať prapôvodné druhy pšenice – jednozrnku, kamut, dvojzrnku (ktoré sa pestujú spravidla ekologicky). Prekvapilo nás, že napriek tomu, že obsahovali lepok, zdravotný stav sa mu začal zlepšovať až problémy úplne vymizli, čo trvá doteraz.
Dnes má Marcel 13 rokov. Z obilnín konzumuje takmer výlučne dvojzrnkové potraviny a ryžu. Napriek tomu, že sa narodil s Downovým syndrómom, netrpí zníženou imunitou, býva zriedkavo chorý, menej ako iné deti, výborne toleruje fyzickú záťaž a čo je najviac prekvapivé, nemá sklon k nadváhe a svalovej hypotónii, ako je to u detí s Downovým syndrómom bežné.
Tento príbeh ovplyvnil náš život natoľko, že napriek toľkým prekážkam, ktoré sprevádzajú farmárčenie na Slovensku, sme sa pred niekoľkými rokmi pustili do projektu pestovania a spracovania pšenice dvojzrnky v našom regióne. Dnes pestujeme dvojzrnku ekologicky na rozlohe desiatok hektárov a spracovávame ju na zrno, múku a cestoviny vo vlastných zariadeniach. Vďaka Marcelovi sa tak projekt Prazrnko stal realitou.